Концепт ЧЕСТИ в ритуале гостеприимства

Галина И. Кабакова

Streszczenie w języku polskim


Pojęcie ros. čest’, łączone początkowo w języku rosyjskim z materialnym wynagrodzeniem za usługi okazane suwerenowi, pozostawało w kontraście ze sławą jako wartością wyłącznie duchową. Z czasem różnice między nimi zacierały się: w epoce klasycyzmu pojęcia te były synonimami, w dobie Oświecenia čest’ kojarzono z odchodzącą epoką.
Mając na uwadze te różnice, autorka analizuje materiały Tieszeniowskiego archiwum i stawia pytania o to, jak chłopi chronią swoją cześć, a w czym upatrują brak czci. Zauważa, że koncept czci zawiera się w szeregu prawideł, które tworzą swego rodzaju niepisany kodeks. W kontekście przyjmowania gości čest’ jest łączona z określonym porządkiem zapraszania, przyjmowania, gościńcem, ugaszczaniem, a także usadzaniem za stołem. W przysłowiach ujawnia się także wyraźny związek konceptu czci z pojęciem WOLI jako innym ważnym pojęciem rosyjskiej tradycyjnej kultury (por. Gostju čest’, koli volja est’).
Pojęcie czci aktualizuje się podczas każdej uroczystości, łączy się z materialnymi przedmiotami (poczesne miejsce, specjalne potrawy), uczestnikami (gośćmi) i niematerialnymi (zapraszanie, spotkanie, szacunek, prawidłowy przebieg uczty). Gospodarz demonstruje szczodrość i życzliwość. Gość powinien przyjąć dary, tym samym okazując cześć gospodarzowi darczyńcy.


Słowa kluczowe


godność; gościnność; rosyjska etykieta językowa

Pełny tekst:

PDF (Русский)

Bibliografia


ÂOS – Âroslavskij oblastnoj slovar´, vyp. 1-10, Âroslavl´ 1981-1991.

Byt 1993 – Byt velikorusskih krest´ân-zemlepašcev. Opisanie materialov ètnografičeskogo bûro knâzâ V. N, Tenieševa (na primere Vladimerskoj Gubernii), Sankt-Peterburg.

Černyh A. V., 2001, Kuedinskaâ svad´ba, Perm´.

Dal´ V. I., 1993, Poslovicy russkogo naroda, t. 3. Moskva.

Dal´ V. I., Tolkovyj slovar´ žyvogo velikorusskogo âzyka, izd. 2, t. 1-4, Sankt-Peterburg–Moskva, 1880-1882 [Fotomehaničeskoe vosproizvedenie: Moskva 1978-1980].

Dobrovol´skij V. N., 1914, Smolenskij oblastnoj slovar´, Smolensk.

Domostroj 1990 – Domostroj, sost. V. V. Kolesova, Moskva.

Durov I. M., 2011. Slovar´ žyvogo pomorskogo âzyka v ego bytovom i ètnografičeskom primenenii, Petrozavodsk.

Fasmer M., 1987, Ètimologičeskij slovar´ russkogo âzyka, t. 1-4, Moskva.

Gemp K. P., 2004, Skaz o Belomor´e. Slovar´ pomorskih rečenij, Moskva, Arhangel´sk.

KA - Kargopol´skij arhiv ètnolingvističeskoj èkspedicii RGGU (laboratoriâ fol´klora RGGU, Moskva).

Kabakova G., 2000, Anthropologie du corps féminin dans le monde slave, Paris–Montréal.

KAOS – Kartoteka Arhangel´skogo oblastnogo slovarâ (MGU, Moskva).

KÈIS – Kartoteka ètnoideografičeskogo slovarâ russkih govorov Sverdlovskoj oblasti (Kafedra russkogo âzyka i obščego âzykoznaniâ Ural´skogo gos. un-ta, Ekaterinburg).

Kostromičova M. V., 1998, Slovar´ svadebnoj leksiki Orlovščiny, Orel.

Krylova O. N., 2009, Ženskije golovnye ubory na russkom Severe: ètnolingvističeskie aspekty [v:] Ètnolingvistika. Onomasiologiâ. Ètimologiâ, Ekaterinburg, s. 146-147.

KSRGS – Kartoteka Slovarâ russkih govorov Severa (Kafedra russkogo âzyka i obščego âzykoznaniâ Ural´skogo gos. un-ta, Ekaterinburg).

LKTÈ – Leksičeskaâ kartoteka Toponimičeskoj èkspedicii UrGU (Kafedra russkogo âzyka i obščego âzykoznaniâ Ural´skogo gos. un-ta, Ekaterinburg).

Lotman Û. M., 1993a, Ob oppozicii čest´-slava v svetskih tekstah Kievskogo perioda, [v:] Izbrannye stat´i, t. 3, Tallin, s. 111-120.

Lotman Û. M., 1993b, Ešče raz o ponâtiâh „slava” i „čest´” v tekstah Kievskogo perioda, [v:] Izbrannye stat´i, t. 3, Tallin, s. 121-126.

Manaenkova A. F., 1989, Slovar´ russkih govorov Belorussii, Minsk.

Moroz A. B., 2008, Stol v severnorusskich pover´´âh i obrâdah, [v:] Tradicionnoe russkoe zastol´e, Moskva, s. 36-43.

Morozov I. A., Slepcova I. S., 2001, Râzanskaâ tradicionnaâ kul´tura, pervoj poloviny XX veka: Šackij ètnodialektnyj slovar´, Râzan´.

Myznikov S. A., 2010, Russkie govory Belomor´´â: Materialy dlâ slovarâ, Sankt-Peterburg.

Nižegorodskaâ svad´ba 1998 – Nižegorodskaâ svad´ba, Sankt-Peterburg.

NOS – Novogrodskij oblastnoj slovar´, vyp. 1-12, Novgorod 1992-2000.

Pitt-Rivers J., 1983, Anthropologie de l’honneur: La mésaventure de Sichem, Paris.

Podvysockij A. I., 1885, Slovar´ oblastnogo arhangel´skogo narečiâ v ego bytovom i ètnografičeskom primenenii, Sankt-Peterburg.

Russkaâ svad´ba 2000 – Russkaâ svad´ba, t. 1-2, Moskva.

Russkie krest´âne – Russkie krest´âne. Žyzn´, byt, nravy. Materialy „Ètnografičeskogo bûro” knâzâ V. N. Teniševa, t. 1–, Sankt-Peterburg 2006–.

Šaremet´eva M. E., 1928, Svad´ba v Gamaûnščine Kalužskogo uezda, Kaluga.

SGSSZ – Slovar´ govorov staroobrâdcev (semejskih) Zabajkal´â, Novosibirsk 1999.

Snegirev I. M., 1999, Russkie narodnye poslovicy i pritči, Moskva.

SRDG – Slovar´ russkih donskih govorov, t. 1-3, Rostov 1975-1976.

SRGA – Slovar´russkih govorov Altaâ, t. 1-4, Barnaul 1993-1998.

SRGK – Slovar´russkih govorov Karelii i sopredel´nyh oblastej, t. 1-6, Sankt-Peterburg 1994-2005.

SRGZ – Èliasov L. E., Slovar´ russkih govorov Zabajkal´â, Moskva 1980.

SRNG – Slovar´ russkih narodnyh govorov, vyp. 1–, Leningrad 1965–.

SVG – Slovar´ vologodskih govorov, t. 1-12, Vologda 1983-2007.

Tradicionnyj fol´klor 2006 – Tradicionnyj fol´klor Novgorodskoj oblasti. Poslovicy i pogovorki. Zagadki. Primety i poweriâ. Detskij fol´klor. Èshatologiâ. Po zapisâm 1963-2002 gg., pod red. M. N. Vlasovoj. V. N. Žekulina, Sankt-Peterburg.

Vasnecov N. M., 1907, Materialy dlâ ob´´âsnitel´nogo slovarâ vâtskogo govora, Vâtka.

Vojtenko A., 1993, Čto dvor, to govor, Moskva.

Volockoj V., 1902, Slovar´ rostovskogo govora, [v:] SbORÂS, t. 72, vyp. 3, s. 1-115.

Zorin N. V., 2001, Russkij svadebnyj ritual, Moskva.




DOI: http://dx.doi.org/10.17951/et.2013.25.39
Data publikacji: 2013-01-05 00:00:00
Data złożenia artykułu: 2015-09-06 23:14:00


Statystyki


Widoczność abstraktów - 445
Pobrania artykułów (od 2020-06-17) - PDF (Русский) - 189

Wskaźniki



Odwołania zewnętrzne

  • Brak odwołań zewnętrznych


Prawa autorskie (c) 2015 Галина И. Кабакова

Creative Commons License
Powyższa praca jest udostępniana na lcencji Creative Commons Attribution 4.0 International License.